Ak stojíte pred dilemou, či si ublížite, môžu vám pomôcť tieto malé triky:
1. z celej sily si zakričte, napr. "sprostá chladnička", alebo " letiace lastovičky"
2. zatancujte si, poskočte, pobehnite, vyvenčite psa, ... skrátka fyzická aktivita. Ak to naozaj nejde, aspoň zmeňte polohu tela
3. zavolajte niekomu, rozprávajte o škole, o tom, čo práve ide v telke, čo ste dnes robili. Zvážte, či to bude niekto, kto o vašom probléme vie, alebo niekto absolútne nezainteresovaný. Ak ne- máte nikoho takto blízkeho, choďte na chat a vyrozprávajte sa
4. vezmite červenú fixu a pomaľujte sa na miestach, kam ste sa pôvodne chceli porezať
5. vypite toľko vody, koľko vládzete, dajte si studenú sprchu, trochu sa preberte. Tento stav, možno iba u mňa, pripomína akési mentálne omámenie. Vnímate všetko, ale zároveň absolútne nič.
6. hlavne u seba nenoste nôž a iné ostré predmety. Prevencia je výborná vecička.
7. nepozerajte si stránky, ktoré podprahovo propagujú sebapoškodzovanie. Sú tam zvyčajne obrázky, ktoré vás budú zbytočne dráždiť a provokovať. Aj toto patrí k prevencii. Presne preto nenájdete na mojom blogu žiadne fotky rán a nožov, aj keď ich je plný internet a niektoré záujmové skupiny v ich ukazovaní majú nenormálnu pasiu.
Možno je týchto rád málo. Ak poznáte nejaké iné, ktoré by som si mohla vyskúšať aj ja, prosím, dajte mi vedieť.
A ešte jedna posledná:
8. Ak ste si už ublížili, nezostáva vám iné, ako si ranu okamžite vydenzifikovať. Áno, ja viem, aj mňa ako prvé napadlo skryť ju pod tričko, ale nie, nerobte to. Textílie v rane, to nie je dobrý nápad, iba to bude viac hnisať. Ak si ranu ošetrujete sami a rana je pozdĺžna, prelepte ju sterilným leukoplastom, ktorý vystrihnete do tvaru motýlika.